Sunday, February 13, 2011

Mozole

Haha...zacnem trocha tazsie robit a hned sa mi vyhodia na rukach mozole. A keby som aspon bola s pracou hotova! Nastastie rodicia usudili, ze stav je zly a ze mi pridu pomoct. Po dvoch dnoch malovania, od zajtra uz len v rukavickach;).
Velmi mi chybaju moje dennicky. Som podporovana Sashou. Chvalim sa,ze len pred par minutami som dala na predaj dalsi dennicek a uz je fuc. S pomocou rodicou pojde prerabka mojho bytu rychlejsie a ja budem moct konecne vytvarat nove dielka.
 Oh, este sa priznam ,ze si hladam spolocnika. A ze ich je dost na vyber, to mi mozete verit. Nevravim o nikom inom ako o psikovi. Utulky su ich plne....zial. Myslienka, ze aspon jednemu z nich poskytnem coskoro teply domov, ma prijemne hreje pri srdci. Ktohovie, mozno neostanem len  pri jednom...
Mamina mi akurat omotala ruky do obvazov a tazsie sa mi pise,preto uz len uverejnim fotky mojich poslednych zverejnenych veci na predaj.

(Ps: S babikou , volam ju Alice, sa mi bude tazko lucim ak si ju niekto vyberie. Mam ju velmi rada. A dennicek, nuz, tiez som na neho pysna.... a hadam bude aj ten niekto v Leviciach, komu uz coskoro poputuje...)

Monday, February 7, 2011

Ked s casom prichadzaju zmeny...

Myslim, ze ked sa dozijem staroby, tak sa raz budem na toto obdobie pozerat ako na obdobie mnohych zmien. Veci, ktorych som sa obavala , sa nahle vytratili a otocili sa v moj prospech. Aby som nebola tajnoskarska (haha, existuje vobec toto slovo alebo som ho 'skomolila'?nebolo by to nic vynimocne v mojom pripade),prezradim,ze uz coskoro budem blogy zverejnovat z mojho (a myslim tym naozaj MOJHO) domova. Zda sa, ze vsetci 'neprajnici',ktori len doteraz krutili hlavou nad mojim predcasnym organizovanim buduceho hniezdocka, teraz uznavaju,ze : ,,Dobre si spravila....Inac by si spala na zemi.Kto vsak mohol toto tusit?'' Zeby len ja,lebo som jeho majitelka? Hovori zo mna pycha? Prosim o odpustenie, ak sa tak zda! To je len hrdost a ........ tuzba. Lebo len ti mne blizki vedia, ako dlho som tuzila pit zo svojich vlastnych bodkovanych hrncekov vo svojom vlastnom byte. S 30tkou v obcianke  bol hadam uz najvyssi cas ;).
A tak sa chvalim a chvalim....a prsty mam pritom skrizene, nech sa nic zle nestane.
A aby som nerepcila len o byte,tak spomeniem cosi aj o mojej praci. Priznam sa,ze v poslednych dnoch zaspavam s bolavymi prstami, lebo moje oci ani za nic nechcu pochopit, ze aj strojom sa da sit, nie len rucne. Odvravaju,ze : ,,Ak sijem s rukami, inac to vyzera!'' , a tak otrocky sijem. No rano su moje prsty zregenerovane a ochotne  pustit sa  znova do prace. Na Sashi sa nepredali nijake nove kusky, ale cestne vyhlasujem,ze mi pribudlo obdivovatelov a kazdy komentar ma nesmierne tesi. Vcera som sla spat tesne pred polnocou, lebo tak dlho mi trvalo, kym som do obchodiku prilakala Clementine. Bolo nesmierne tazke prelomit strach z jej zverejnenia. Hovorila som uz o tom,ze je to akoby som sa pred celym svetom vyzliekala donaha. Fotky vysli super a ja sama sa nemozem zbavit pocitu,ze Clementine 'zije'. Rozpravku mat vsak nebude, lebo uz je na Sashi vystavena k predaju. Tymto ju pozdravujem a prajem jej vela stastia. No a tu je,moja draha Clementine:



Krasny den prajem!

Wednesday, February 2, 2011

Na zaciatok celkom 'fajn'

Su to este len 4 dni,co som sa odhodlala s predajom na Sashi a uz sa dostavilo to, o com vsetci tak chvalospevne hovoria. Je to pravda, komplimenty a hrejive slova obdivu ,posuvaju ich autora k dalsej tvorbe  omnoho silnejsie nez cokolvek ine. Je neopisatelne prijemne pocut,ze to ,co vyslo spod vasich ruk, sa niekomu inemu paci . Navyse, dva z mojich vytvorov si uz nasli noveho majitela a to je pre mna druha 'facka'. Tieto dva denniky mi znova ukazali,ze musim viac zabrat a hlavne,ze to zmysel ma. Som vdacna vsetkym,ktori ma doma podporuju.....hm, hadam im to budem musiet povedat osobne(nemyslim,ze o tomto blogu vobec vedia). A tu su tie dva slavne exemplare, ktore uz coskoro - v makkuckych  bublinkovych obalkach- opustia Maurerovu ulicu ,aby poputovali do Serede:


Na dnes sa s Vami rozlucim...vedla mna lezi ruzovy dennicek,ktory caka na svoju kresbicku a dekoracie. Tu u nas este vladne rano(psssst! vsetci tisko spia...) a tak ho idem 'uzitocne' vyuzit.