O tom , ako sa citim dakovne a co ma v poslednych dnoch inspiruje....

Citim sa velmi 'dakovne'. Dostala som zopar mailov, ktore ma naramne povzbudili a akosi som sa zacala citit nie len vdacna ale aj zaviazana voci nim . Ani som netusila, kolko ludi sem obcas zabludi.... Davno som vedela,ze slovo ma velku moc, preto slubujem,ze sa budem snazit vyberat vzdy tie prave a ze sa sem budem vraciat poctivejsie nez kedykolvek predtym.

Na zaciatok citim povinnost napisat par slov aj o nasom domceku. Klopim oci ked pisem, ze za vela zmenami prsty nemam. To skor moj priatel, ktory sa ku mne za tmy vrati, vytiahne z batoha fotak a ukazuje mi,co kde vypratal, co zbural a mne sa z tych fotiek pred ocami meni cely dom. Kupelna je passe.., spajz je passe.... Vzduchom lietaju otazky, co by som chcela, kde a ako a ja ho mam chut stiskat,ze je tak robotny. Zaroven lutujem,ze nemam tolko casu ako on, ze si po veceroch sadam k anglictine a raz pomaham tomu , raz hentomu a ked napokon skoncim, je poobedie ta-tam a vonku cierno-cierna tma. Navyse..., v poslednom case sa zadarilo malym Bobekom a tak ich modelujem a malujem a lakujem a obcas aj obliekam , fotim , balim, ba aj na postu s nimi beham ,az mam obcas pocit,ze su vsade okolo ale prosim, nechapte ma zle, lepsiu spolocnost si zelat nemozem ! Nosia mi stastie a ja ich za to vsetkych stiskam !

Tu su ti posledne narodeni, ktori si uz nasli svoje domovy - povacsinou na zapadnom Slovensku (aspon dlhsie pocestuju, to oni radi ) :

Navyse, teraz mi ide robota akosi rychlejsie, lebo som obklopena inspiraciou zo vsetkych stran. Pri hladani zahradneho a pouziteho nabytku na istej webovej stranke, som nasla knihy od Beatrix Potterovej. Za jedno euro na kus skakala som radostou po plafon( ako tomu doma hovorime , korunovala som sa titulom Lucky Bastard - inac, dalsi dokaz toho,ze Bobekovia vskutku nosia stastie) . A hla tu su moje poklady :

Prosim pekne, prv, nez zacnete ziarlit  ;)  , ta kniha uplne na spodku ku stastnej kupe nepatrila. Tu som si so sebou pritiahla z USA( nemohla som ju tam nechat..no uznajte !). A prave v nej som nasla nieco, co ma ...mozno sklamalo....nech mi Beatrix odpusti, lebo som si naivne myslela,ze jej patri prvenstvo v obliekani malych tvorov. A aha, objavila som toto:

Randolpha Caldecotta, ktory bol pre nu inspiraciou a ako pise kniha, stala sa jeho nasledovnikom. Tak ci onak, nic jej to neubera z mojho obdivu;).

No a ked som uz pisala o zaplave inspiracie, tu su tie zvysne :

..podarilo sa mi totiz najst moje oblubene rozpravky o chrobakoch (tretie dvd do serie - lubim, lubim, lubim ich) , nasho Martinka Klingacika v Shrekovi (milujem jeho grimasy ) a napokon u mna aspon 100krat videny film Julie a Julia o tom, ake uzasne blogovanie moze byt. Vrelo odporucam !

Viem,ze nie kazdy je vizualne zalozeny, ale mne toto vsetko pomaha. I teraz by som najradsej cosi modelovala, ale mojej Holly uz skoncil jej 'beauty sleep' :

(tazky zivot mojho psa) a je nacase ju vziat na rannu prechadzku. Po nej sa chystame do Presova, lebo som sa v jednom zurnaliku na sashe docitala o vystave kreativcov a umelcov a tak sa idem troska skulturnit. Vam vsetkym zelam krasnu nedelu plnu inspiracii !

Cinkyling !

S fotakom bez okuliarov

Tak ako som slubila, zbalila som si dnes fotak a v ramci rannej vencovacky , vybrala som sa do 'nasho' domceka. A hoci som az na mieste zistila,ze som si doma nechala okuliare, nevzdala som to.

Toto su zabery , ktore som si z domceka ukradla :

 ..salky, ktore sme sa rozhodli zachranit....

 ..lebo aj ked su kde-tu obite, dycha z nich cosi krehke a povabne...

 ..toto som nasla nahodne v botniku na chodbe vedla kremov na topanky...

 ..tento stary fesak proste nemohol ist do srotu !

 ..ako ani tato zubrienkovo zelena salka -skvost v kredenci...

 ...ci tito dvaja spalnovi zalubenci...

 

 ..obrusov a prestieradiel bol plny dom.Odlozila som bokom vsetky rucne vysivane.

 ...pri vyhadzovani starych zapachajucich knih, som nasla dve krabice od topanok plne fotografii. Este som nestihla vsetkymi prejst,ale aj na to sa najde cas....

 ...nateraz vyberam iba tuto jednu, lebo hej, vsimnite si jej topanky! Dokaz ,ze moda sa velmi nezmenila alebo nech ziju tenisky !

 ..tento fesak sa nachadza v kuchyni. V spodnom rohu ho chyta pliesen, ale nevadi. Rozhodli sme sa ho zachranit. Za pokus to stoji.

 ..nemohla som necvaknut nasho milacika - stara ale funkcna kachlova pec. 

.....dvere do dielnicky....

 a prve kvietky v zahrade....

...skryte za plotom, ktory bude treba tiez opravit.

 

Cingilingi bom-bom-bom !

Sepkam....

Skoda,ze medzi druhmi pisma nie je jedno posepky. Vybrala by som si ho pre dnesny blog. Lebo vam chcem posepkat,ze domcek je kupeny , ze sa zatial na neho chodime po veceroch divat, ze sa pomaly chystame vyhrnut si rukavy a pustit sa do prace ,aby sme ho premenili na nasu chalupku snov. Nie je v zlom stave, no i tak je na nom roboty ako na kostole. Nebude to ani lacne a tak doma planujeme, ratame, kalkulujeme...... Naivne dufame, ze aj spominany obchodik sa stane jeho sucastou. Mozno uz toto leto.

Chceme vyuzit ,co sa da a preto snorime - izbami, pojdom, dielnickou ,garazou i zahradou a hladame poklady. Jednu sme nasli v zamknutej mini izbietke vedla domu - rohovu starodavnu skrinu. Chytila ju pliesen od vlhka, ale my stale dufame,ze ju zachranime. Vytiahneme ju na slnko a od skusenych vypatrame,co mozeme urobit na jej zachranu.

Ja navyse  kutram aj po suflikoch a uz som nasla stare vysivane obrusy, hackovane prestieradla ,ba aj sacky plne gombikov....

Vsetko sa raz zide.

Este som nemala prilezitost zobrat si do domceka fotak, ale skor-ci neskor tak urobim a ukradnem si pre vas zopar zaberov. Domcek sa zda byt fotogenicky, nemyslim,ze bude namietat. To skor ja sa budem okunat, lebo este stale neviem uverit, ze ho mame, ze je len v nasich rukach, ako bude vyzerat ....Ten pocit zodpovednosti v sebe neviem  utajit, hoci verejne priznavam,ze moje meno nefiguruje na listine vlastnictva a tak ako je teraz 'aj moj',  jedneho dna nemusi.

Ktohovie ako pojdu nase plany...., ako rychlo sa bude stavat kachlova piecka, ako rychlo pomalujeme steny, obrusime okenne ramy a dame im cerstvy nater, ako rychlo vyklicia prve sadenice v zahrade...., vsetko by som chcela hned a zaraz. No popri praci to asi tak rychlo nepojde a ja sa druhy krat v tomto blogu k comusi priznavam, ze sa bojim, kolko casu mi domcek ukradne a ci budem stihat popri nom vyrabat babiky a zajacikov a dennicky.
Napriklad ako tuto malu slecnu :

ktoru som zhotovila vcera . Alebo tychto malych usatych, ktori sa narodili pocas tyzdna :

ale hadam budem mudra dost a cas si rozumne rozdelim.

A ked nie, nevadi..... nikto mi nebude moct nic vycitat, ba ani tento blog,lebo nahlas som nic neslubila...., toto vsetko bolo iba posepky...

cinkilinkibom....

Su tri

 Su tri. Rovnako  ako my doma, su to tri dievcata a kazda je ina. Uz som o nich pisala vcera, ba aj nejake tie fotky som zverejnila.

Ibaze to este neboli kompletne hotove , so vsetkymi detailami, ktore k nim patria a ktore robia kazdu jednu inu. Pracovala som na nich vcera celucicky den......, robotu som dokoncila vecer a to som uz nevladala zobrat do ruk fotoaparat. Navyse, ani ony sa necitili po celom dni dost silne na fotenie a tak sme sa na vsetko vyspali.

Nuz a tu su ,tie tri slecny, tak ako sa mi rodili pod prstami:

-prva bola okata rysavka ....

..ta je vraj jednoducha, no vystizna.....

...a kedze sa zda,ze ma  nadovsetko rada ciernu, tak som jej este dnes rano uhackovala z ciernej vlny teplucke ponco, aby jej viac nebola zima.

..ponco jej trochu pridava na hmotnosti, ale nedajte sa oklamat. Pod nim je stihla ako prutik.

Aj ked mi tato mlada slecna prisla ako chichotava kopka, ako babka si v sebe nosi aj cosi vazne, co som z nej nevedela dostat von. Hadam mi to original odpusti....

Ako druha prisla na rad slecna  s cervenymi vlasmi a v zelenom kabatiku. Podmienkou boli vesele gombicky a celenka vo vlaskoch. Nuz a zlta taska, aby som nezabudla.

...posepkam,ze jej sa na svet velmi chcelo,lebo v nicom nenamietala, brala vsetko,co som jej ponukla.

..aj pozovat sa jej chcelo zo vsetkych najviac.

...troska ma mrzia cierne leginy, ktore nazivo rada nosi....nuz hadam jej tie tyrkysove naladu nepokazia.

Ako  posledna prisla na rad slecna s dredami. Take cosi som este nerobila a vcera som sa veru citila ako kadernicka ,ked som opakovane macala prsty v miske s vodou a splietala nimi dredy z plste.

 ...nemala som tusenia ako taketo 'plstove' dredy dopadnu, ale napokon som s vysledkom spokojna. Aj malej sa pacia.

Nemozem sa stazovat. Bola skutocne skvelym zakaznikom. Trpezlivo si vsetko odsedela a nenamietala ani, ked som jej stiahla dlhu ofinu na stranu ,aby jej nepadala do oci.

...asi bola rada,ze konecne aj na nu dosiel rad.

Uf....

Su teda hotove.

Nateraz, ulozila som ich do kozeneho kufrika  a nechala ich oddychnut si po praci.

Len nedavno som don mrkla. Vsetky spali.

Zasluzene.

Aj ja by som spala.

Ale je den a ja mam este toho toooolko na praci. Radsej si dam tablicku cokolady na dobitie energie a budem dalej pracovat. Nuz a kedze tie tri nechcem zobudit, lucim sa s vami iba velmi-prevelmi tichuckym :

cin-cin-cin...

 

Babiky alebo dievcata ?

V poslednom case som dostala zopar mailov s pripojenymi fotografiami ludi, ktorych som v zivote nevidela a o ktorych by som ani nic nevedela,nebyt zopar opisnych slov, ktore odosielatel mailu povazoval pre danu osobu za vystizne. Tvorit podla nich a spominanych fotografii je niekedy tazke. Lebo to,co ini doverne poznaju, ja len hadam z fotografii...
Tak sa ku mne dostali aj 3 sestricky...kazda ina, kazda osobnost sama o sebe. Trufam si to tvrdit, lebo podla opisu ma kazda svoj vyhraneny styl a to nema v dnesnej dobe kazdy. Mozno to bude zniet zvlastne, ale tie tri dievcata sa so mnou zhovarali od sameho zaciatku. Ani na minutu som nemala pocit zviazanych ruk a tesila som sa na pracu.
Dnes su uz dve z nich na svete, hoci....

este aj im stale co-to chyba.... ako napriklad celenka s kovovym motylom vo vlaskoch(tu som zhotovila pocas fotenia) :

 alebo farebne gombicky na kabatiku, ktore prisijem hned ako sa vratim z rannej prechadzky s Holly.

Aj druhej sestricke :

 cosi chyba......

Davidova hviezda na krku,ktora verim tomu, ozivi zatial este prazdny cierny pulovrik. Aj tu planujem zhotovit este dnes, ako aj ich poslednu sestricku ,ktora netrpezlivo caka , aby konecne mohli byt vsetky tri spolu :

Nemozem si pomoct, ked sa na ne divam...uvazujem, dokial su este tieto stvory babiky a kde uz su v nich dievcata. A mozno sa mi to vsetko iba zda....

CINK-cink !

Zehlim,zehlim,zehlim....

Potom,co som si pred par dnami objednala nazehlovci papier, pustila som sa do vyroby triciek. Prve lastovicky ,boli dve, si nasli domov a ja teraz cakam, ci je s nimi zakaznicka spokojna alebo nie.
A dokial mi pride odpoved, ja zehlim a zehlim  a vyrabam nove tricka ako na beziacom pase.

Hla:

Mnohe z nich sa este chystam obsit, mozno k nim pridam cipku alebo nejaku gombicku... Ako na tychto dvoch, ktore uz su komplet hotove a skor ci neskor ich dam k predaju :

Netusim, kedy sa dostanem k dokonceniu ostatnych, lebo vedla mna na gauci lezia tri uplne holucke babiky, este su bez vlaskov, bez saticiek..... cakaju na dokoncenie. Nemozem ich takto nechat....., takze tricka budu musiet kvapocku pockat.

Podobne ako hackovane poklady, ktore som dnes nahodne nasla u nasich na chalupe, kde som vo vreciach so starym oblecenim hladala nieco cierne. Nepytala som si povolenie, hackovane zaclony som jednoducho zbalila do tasky a uniesla si ich domov. Vyprala som ich, navonala, lebo predsa len, na chalupe do seba nasali tazky vzduch  a teraz mi visia na balkone ,kde sa vyhrievaju na jarnom zubatom slniecku. Az sa nam podari kupit ten stary domcek, o ktorom som tu uz pisala, tak pojdu tam. Na okna do stareho  domceka su ako stvorene.

Pochopitelne, este mi ich privlastnenie budu musiet schvalit rodicia, ale podla miesta nalezu usudzujem,ze o ne nemali zaujem. Tak si uzlikujem prsty na rukach v nadeji,ze sa nemylim.

Lebo take si dnes uz v obchodoch nekupim.......

                                                     Cinkilinkilinky  !