Wednesday, October 16, 2013

Prší

Neviem ako u vás, ale u nás dnes pršalo a pršalo a pršalo a doteraz pršať neprestalo. Donútilo ma to vytiahnuť zo skrine svoj krikľavo-žltý pršiplášť a na rannú prechádzku ísť bez Holly - lebo tá nemá rada mokré packy a bez knihy - lebo by sa mi zmočili stránky. Zato som mala čas rozmýšľať nad sebou a nad všetkým, čo ma čaká. Pôrod je definitívne téma číslo jedna v mojej mysli ,ale dnes som ju poslala preč a intenzívne som dumala nad príbehom o detskej dušičke , ktorý by som raz chcela napísať. Doma som všetko upratala, navarila - po x.tý krát za posledné týždne som uvarila domáce šúľance a manželovi ešte aj zemiakový šalát s pečeným kuraťom. Nepamätám sa , že by som vo svojej histórii toľko varila a piekla ako teraz. Tehotenstvo ma dostalo zo všetkých strán a ja som typický úkaz tzv. hniezdenia. Len som rada, že si popri tom všetkom nájdem čas aj na prácu. Dobieham zameškané objednávky a dnes som na seba extra hrdá...,lebo sa mi podarilo dokončiť posledné dávno pradávno sľúbené bábiky. Hľa, tu sú....


Teším sa z nich o to viac, že predstaviteľku jednej z tých bábik osobne poznám a veru, vidím podobu. No na to, či tam ozaj aj je, sa bude musieť vyjadriť jej majiteľka.
A hoci som ja sama na bábiky nesmierne hrdá a viem, koľko času a práce ma stáli, očividne ich ktosi predbehol. Až sa mi to nechce veriť....prisahám, takmer mi zabehlo, keď som si spočítala lajky pod albumom - toľko som ich ešte nemala! Ba zvýšil sa mi aj počet obľúbencov mojej stránky a tak sa tichúčko teším a divím,....že čo všetko dokážu také malé stvorenia- akými ovečky dozaista sú- porobiť.

 
Nuž a tu sú- tie malé milené potvorky, ktorým môžem za všetko ďakovať . A ďakujem pochopiteľne aj vám, ktorí ste si ich adoptovali.
Neviem, ako dlho sa ešte rozhodne Jorik zostať v mojom brušku, lebo pravda je, že je mu tam už asi pritesno, ako sa neustále napína a otáča a kope ma do rebier ....no čo ja neskúsená viem o bábätkách a o tom, kedy im je ozaj pritesno ?No tak či onak, až všetko nasľubované poposielam a ostane mi dosť síl, sľubujem, že urobím novú várku ovečiek.
Čestné bobekovské !
 
Cinkylinkybonkybong!


Saturday, October 12, 2013

Moja sobota

Ráno som spala dlhšie než zvyknem. S manželom po svojom boku sa mi spalo lepšie, ešte aj tá prekliata alergia sa uspala v perinách. No i tak sa mi podarilo vstať ako prvej a hneď, ako som poodpisovala na maily, pustila som sa do výroby náhrdelníkov. Viem, už dlho predlho som nijaký neurobila a priznám sa vám, že keď som dostala požiadavku na ich zhotovenie , prišlo mi to ako závan čerstvej inšpirácie. Mala som ich zhotoviť iba tri, ale čert to ber. Urobila som ich štyri a hľa, tu sú:
..tyrkysovo ladený:)
...námornícky modrý :
...pochabý zeleno-žlto-červený :
 
...a nakoniec fialovo-ružový :
Ozaj som na seba pyšná...každou objednávkou, ktorú by som mohla zamietnuť , nechať odplávať.....no ja ju vezmem a ešte aj stihnem dokončiť, si dokazujem, že to riskovanie za to stálo. Je mi jasné, že už dlho to takto ťahať nebudem môcť....ale dokiaľ ma neodvezú do pôrodnice, budem sa tešiť z každej zdolanej objednávky.
A aby som mala síl dosť, uvarila som si svoju obľúbenú tortu :
..jabĺčkovo-piškótovú ! Mňam ! Jabĺčka sú z trhu a ujo predavač sa zaprisahal, že sú domáce , zo starej jablone, ktorá chémiu na sebe nikdy nepocítila. No i tak som musela jabĺčka poriadne dobre uvariť, čím som zabila všetko dobré v nich...ale čo narobím ? Hádam sa mi narodením Jorika alergia nadobro stratí.... a už budem môcť jesť všetko ako za starých dobrých čias. Nateraz iba ľutujem,že sa s vami nemôžem o tú lakocinku lakotkovú podeliť:(.  
 No zaželať vám krásny deň môžem a aj vám ho želám! A aj vám k tomu cinkám , každému, ako si želá....
 
Ciny-linky-cinky-bom....
 
 
 








Friday, October 11, 2013

Kolíska

Zdá sa mi to ako sen, ale pravda je, že moje vecičky sa znova predávajú. Slastne hladkám svoje vypuklé bruško a odkazujem tomu malému vo mne, že som šťastná,lebo moja práca sa páči a ľudia ju chcú.
Mrzí ma jedine to, že čoskoro s tým budem musieť znova seknúť.....hoci nemám ani potuchy, čo ma čaká. Jediné, čo viem na 100% je termín v mojej pôrodnej knižôčke oznamujúci, že už hocikedy teraz bude správny čas. Bojím sa. Nebudem klamať. Som neznalá a už ani nie najmladšia , aby som bola naivná. Navyše, dá sa to vôbec potom, čo sa s vami takmer každá skúsená rodička na ulici musí podeliť o ten svoj hrôzostrašný zážitok? Ja viem, každá z nich ho ukončí vetou: ,,Ale až uvidíš svoje dieťatko, všetka bolesť bude preč." Potvrdím alebo popriem vám to neskôr.
Stále sa troška obávam toho, ako sa môj život zmení. Zatiaľ sa zmenil iba náš byt. Zaleje ma hrejivým pocitom zakaždým, čo vstúpim do spálne . Lebo zatiaľ,čo naša spálňa vyzerala dlhé obdobie takto "bezdetne" :
..teraz dostala iný - dieťaťom dýchajúci - nádych :
Hej, nemusíte nám nič závidieť! Kolíska nie je naša a budeme ju musieť vrátiť. No i tak....darmo, staré časy, tá vanilkovo biela kolíska má svoje nepopierateľné čaro .
A čo vravíte na skriňu?
Ja viem, ja dobre viem...už ste videli krajšie, onakvejšie....nie je to nijaký "shabby" či "vintage" style. Ale je to stará skriňa z manželovho detstva ,ktorú sme vymaľovali na zeleno a ja som ju obodkovala žltými bodkami ako nočnú oblohu. Pôsobí veselo a teplo...aspoň na mňa.
A dozdobila som ju aj písmenkami :
,čo sme dostali ako dar .Teraz už nie je pochýb, koho tá skriňa je:).
Priznám sa vám, že pôvodne som chcela skriňu pomaľovať cválajúcimi koníkmi. Človek mieni, pán Boh mení  a tak sme aspoň dodatočne postavili na jej vrchol dreveného koníka za 4 éčka zo sekáču. Raz na ňom náš malý hádam precvála kilometre.....A na luster sme zavesili textilného koníka, čo sme pred časom kúpili na Kežmarských trhoch a do ktorého som bláznivo zamilovala a doteraz ľutujem, že som ich nekúpila dvoch:(.
Jeden by bol iba môj:).
Nemyslím, že je vhodné tlačiť sem fotky mojich posledných výtvorov- ako zvyknem. S vašim dovolením nateraz nechám svoj blog takýto neumelecký a netvorivý. No ja sľubujem, že sa pokúsim ozvať sa v krátkom čase a pochváliť sa s tým, čo sa u Bobeka urodilo. A že toho bolo dosť,mi môžete veriť. Ale nateraz už radšej mlčím a nechám vás v tichej závisti nad našou -časovo limitovanou- kolískou....Ach....
 
Cinky-linky !
 
 
 
 
 
 
 


Friday, September 6, 2013

Zlodejka kníh

Môj blog som neplánovala venovať knihám, ale tentokrát si nemôžem pomôcť. V pomerne krátkom čase som zhltla vyše 500 stranovú knihu a to je v mojom prípade čo povedať. Doma nemám toľko času na čítanie....pri práci mi neustále vyhráva telka a keď upratujem, púšťam si audio knihu na CD-čkách. Knihy čítam za chôdze a keďže mám hafana, ktorého treba venčiť, každý deň tak prečítam aspoň zopár strán. Navyše najnovšie chodím s Holly každý deň do lesa,aby sa vybehala aj bez vôdzky. Terén v lese je nerovný a tak kráčam veľmi pomaly , prakticky len prešľapujem z nohy na nohu. Plus, nesmiem zabudnúť na náklad v brušku , ktorý ma spomaľuje ešte o to viac. No i vďaka tomu som sa v poslednej dobe prelúskala niekoľkými knihami, ktoré boli úprimne jedna lepšia ako druhá. Hm, akurát ma napadlo, že v jednej z nich sa hlavného hrdinu pýtali, ktorá kniha je najlepšia a jeho odpoveď bola vždy - tá posledná. A tak vám i ja chcem ponúknuť tú poslednú, ktorú som dočítala a ktorá zaručene stojí za to, aby sa ňou prelúskalo viac milovníkov kníh.

A toto je ona. V preklade by som ju nazvala Zlodej kníh, no ja už viem, že sa za názvom schováva žena a tak by bolo asi presnejšie nazvať ju Zlodejka kníh. Asi sa teraz na mňa hneváte, že tu ponúkam knihu v angličtine, ale súdiac podľa blogov a komentov, ktoré denne na internete od vás čítam, nemyslím, že anglina je nejakým problémom.
 
Aby som vám ukázala , prečo mi kniha tak učarovala- samozrejme okrem obsahu, zobrala som do ruky svoj foťáčik a cvakla vám pár zaujímavostí z nej. Hľa, tu je medzi písmenkami vytlačený príbeh, aký židovský hrdina nakreslil zlodejke kníh.
 
Vlastne jej nakreslil príbehy dva...a  mne osobne doslova učarovala neha , ktorá z tých - primitívnych - obrázkov sála. Aha...
 
Prosím, nedajte sa pomýliť. Kniha je plná písmenok, tieto kresby ju len dopĺňajú .... Pre mňa troška nevšedne, nečakane na dospelácku knihu, zároveň čarovne a dodávajú celému príbehu ešte reálnejšiu podobu než už beztak má..., lebo hoci je kniha rozprávaním Smrti , v reále ju počas druhej svetovej vojny napísal život samotný.
Ešte som si nedala tú námahu a nezistila som, či už náhodou kniha nevyšla aj v slovenskom jazyku...ale isto tak urobím( bola by bez debát krásnym darčekom mamine pod stromček). A ak ešte nie je , tak budem dúfať, že čoskoro výjde. Lebo verte mi, stojí za prečítanie !
 
Nateraz iba také knižnične tichúčke ...
 
cink cink cink ....
 
 
 

Saturday, August 31, 2013

Prvoseptembrový....


Je takmer sedem ráno ,no u nás ešte každý spí. A myslím, že spí celý panelák, lebo výťah mlčí. Mám rada také rána...hoci dnes ma čaká vestibul na vyumývanie a rada by som to stihla ešte predtým ,ako sa babky vychystajú do kostola.
Plánovala som tiež prefotiť najnovšie "Snívajúce bábiky " ,ale neviem ,či to vôbec zmysel má...nakoľko sa mi zlomili pomerne nové okuliare a tie staré su poškriabané a so slabšími dioptriami,cez ktoré ledva vidím. No  nechcem tu písať o okuliaroch....len ich viním za to, že bez nich akosi neviem zaostriť cez kukátko môjho foťáčika.
Aj preto sú fotky nových bábik, aké sú :
 
...toto je snívajúca Lucinda...
 
 
 
a toto zase Skajka...
 

no a nakoniec snívajúca Timejka.


K bábikám ešte prezradím, že mi bolo ozaj potešením na nich pracovať. Priam som sa nevedela dočkať, až ich dokončím. Maličký vo mne ani len neprotestoval a vôbec mu nevadilo odsedieť si so mnou dlhé hodiny. Ktohovie,aký bude, až sa raz vypýta na svet( až sa mi nechce veriť, že to bude za necelé dva mesiace a my ešte stále nemáme ani len kočiar! Varovanie pre budúce maminky- kúpu kočiarika si nenechávajte na poslednú chvíľu. Dodacia doba kočiarov je od 4 do 6 týždňov.) Myslím na to, či bude pokojný a či budem môcť popri ňom aj niečo nové zhotoviť ,alebo si vypýta všetku moju pozornosť. Nuž, už čoskoro sa to dozviem.....október je tu šupky - dupky.
 
Želám Vám všetkým krásnu septembrovú nedeľu !
 
Cink-cink-cink !
 
 

Sunday, August 18, 2013

O knihách a zajacoch....

Neviem ako vy, ale ja čítam rada. Asi viac rada ako veľa. A rada čítam, keď kráčam, čo neznáša mnoho ľudí vrátane mojej maminy, ktorá si je istá, že jedného dňa sa mi kvôli tomu niečo stane. Pre mňa to má veľa výhod...napríklad sa nemusím dívať ľuďom do tváre a nehrozí mi tak trápne ospravedlnenie :,,O, prepáč, to si ty....zase som ťa nespoznala...vieš, ja proste nemám pamäť na tváre a ....." a ty vyzeráš ako všetci ostatní ,máš nos, uši, oči..... Teraz nesrandujem. Ozaj si neviem zapamätať tváre. Navyše , keď kráčam a čítam,cesta zbehne omnoho rýchlejšie . V krátkej dobe sa mi teraz podarilo prelúskať sa zopár knihami,no jednu ťahám popritom už troška dlhšie.
Je to tá v modrom. V našom jazyku tuším vyšla pod názvom Dcéra snehu. Ináč,musím sa pochváliť, že tento piatok ma manžel zobral "vyvenčiť sa" do Košíc a namierili sme si to rovno do Remeselnej uličky. Prišli sme tam troška neskôr, ale už aspoň slnko toľko nepieklo. Prechádzali sme sa pomedzi stánky a ja som sa cítila ako v siedmom nebi. Hoci som si nič nekúpila...bolo z čoho vyberať. Škoda , že ma ešte stále trápia alergie, lebo sme výlet skončili v nákupnom centre kvôli lekárni. Všade svrbiaca pokožka sa postarala o to, že som nemala ani najmenšiu chuť vyberať si niečo na seba a zakotvila som ako vždy v kníhkupectve. Odtiaľ som si odniesla tie dve knihy v koláži vpravo hore. Mala som šťastie- bol výpredaj a knihy ma vyšli za 5eur. Pri pokladni som neodolala záložke s mackom - zaslúžim si bolestne:).
Škoda len, že kníhkupectvo sa mi postaralo nie len o knihy, ale aj o novú dávku alergénov, lebo už pri vyberaní kníh ma začalo všetko pichať a svrbieť a toto sa neskončilo ani v noci a ani počas nasledujúceho dňa. A tak som po dlhej dobe v noci piekla zajacov, brúsila ich a počas dňa maľovala a lakovala.
Na druhý deň som po prechádzke s Holly  zabehla do miestnej galantérie a vykúpila stužky od výmyslu sveta.
Páči sa mi ako ladia, keď sú spolu...Myslím stužky:).
Neviem , či mám právo predávať teraz malých ušiakov ako talizmany pre šťastie, keď sa zdá, že ma nachvíľu šťastie opustilo. No pokúšam sa na to dívať tak, že pri toľkých šťastenkoch sa mi proste už nič nezvýšilo.
Poslednú noc sa mi podarilo usnúť a spať až do rána.....čo je neskutočne osviežujúce. Teraz je ešte len čosi po 1pm, ale mne sa znova zatvárajú oči. Asi si potrebujem dobehnúť zameškané prebdené noci. Rozlúčim sa teda s vami a budem dúfať, že vy si užívate leto plnými dúškami....aj za mňa.
 
Cinkám cinkám na záver
 
Cinyliny bonky bonk!
 
 

Sunday, August 4, 2013

Raz hore, raz dole....

Mávate to aj vy? Raz sa cítite ako víťazi,neporaziteľní a všetkozvládajúci a občas proste máte breakdown, keď o sebe pochybujete . Takmer vždy, keď to na mňa príde, spomeniem si na jeden svoj obľúbený film Julie and Julia ( http://viooz.co/movies/2816-julie-julia-2009.html ) , v ktorom sa hlavná hrdinka tak chutne zosype,  až si pri tom uvedomíte , aké prirodzene ľudské také "zosypanie" vlastne je. Našťastie podobne, ako hlavná hrdinka, i ja mám po svojom boku podporujúceho manžela a ten sa v rámci uchovania rodinného pokoja zas a znova obetoval a včerajšiu nedeľu sme strávili potulkami po lese. Ak ste aspoň štipkou ako ja , isto mi dáte za pravdu, že taký pokojom a zelenou farbou dýchajúci les, je ako balzam na dušu. Hlava sa prevetrá a myseľ upokojí. Možno aj práve vďaka nemu som sa zobudila znova nabudená pre svoju prácu a hoci mal manžel naponáhlo, strčila som mu do ruky foťák a vyžmolila si presne 4fotky. Viem, viem....sú také ranno- posteľové....ale mne osobne to nevadí. Podobne ako veci sekáčové, majú aj tie fotky podľa mňa dušu. Hm, je to čosi, ako keď si nájdete vec v sekáči a vy doslova cítite jej predchádzajúceho majiteľa a hoci nemáte ani páru, kto to vlastne bol , túžite po ňom  daný kúsok oblečenia s hrdosťou nosiť. Akoby mal neviditeľnú pečiatku, vyprchanú vôňu alebo niekde schovanú spomienku. A také sú pre mňa aj narýchlo cvaknuté fotky....hodia sa k sekáčovým veciam. Ale už asi dlho kecám, hľa...tu sú :
..najskôr jedno tyrkysové...
...s takouto malou ryšavou slečnou....
A potom jedno sivučké s úúúúúžasne dlhými rukávmi.....ja také mocno rada :
 
..pre zmenu s takouto slečnou "vyčmáranou"...
 
Keď upravujem podobné fotky, nebojím sa experimentovať. No pre zákazníka samotného vždy dorobím aj zopár fotiek - identických, kde sa farba viac podobá realite(teda, robím maximum,aby sa tak stalo).

Preto ešte tieto dve koláže. Tááák , čo na tričká vravíte ?
Dnes sa už plánujem  pustiť do výroby  bábik ..., ale to až potom, čo si hlavu znova prevetrám v prírode.
 
Krásny deň vám všetkým!
Cinkám vám k nemu
 
cink link link !
(a nijaký breakdown vážení!)
 
 
 
 
 

Saturday, August 3, 2013

O tom ako sa nerada fotím...

Tak veru. Niekedy to bolo iné..to som sa cítila mladšia a nevadilo mi ksichtiť sa do objektívu. No ako plynie čas, mením sa na moju maminu, ktorá sa ani za svet nechce fotiť. Ibaže....čo si budeme klamať? Modelku nemám a ja som najdostupnejší možný materiál , na ktorom môžem svoje prerábky ukázať. A hoci som mala prednedávnom návštevu a čosi som pofotila aj na svojej krásnej neterke...., akosi som cítila potrebu ukázať, že hotové veci nie sú v detských veľkostiach. Tak som naveľa prinútila manžela vziať do rúk môj foťáčik a toto sa urodilo :
 nie, nie...nesnažím sa ukazovať svoje guľaté bruško. Skôr sa okúňam, lebo nemám maskaru.
V hlavnej úlohe naivne krásny panáčik, kvôli ktorému som si tričko súkromne nazvala - ostaň navždy dieťaťom !
Ako dôkaz, že nie je iba pre tehotné je tu:
A tu je druhý pán na holenie......v ošúchanej modrej...ktorá je ešte troška skreslená po mojich maskovacích foto-úpravách ...
 
.....vám predstavujem nátielník , ktorému som dala meno - prechádzka v daždi....
 
A tu zase...tu je ten najobyčajnejší natielník ,ktorý doslova žobronil o zmenu :)
 
 a mne bolo potešením mu ju dať ...
 Pomenovala som si ho, ako ináč, aj nátielník musí meno mať - spievam ti v brušku.
 
Na záver mám ešte jeden....dovyšívala som ho včera ....
 
a volám ho - snívam v ružovom....
 
 
Poviem vám, fotenie je pre mňa nevýslovne ťažké. Som rada, že to mám za sebou.... a zároveň týmto posielam jedno veľké ďakujem môjmu drahému, že to so mnou a s mojím maskovaním sa pred objektívom vydržal. No a vám, hanblivým aj nehanblivým cinkám na záver na krásny deň ...
 
Cinky linky bonky bom!