Zelené srdcia

Keď som pred pár dňami modelovala bábiky, pridala som k nim na plech aj päť malých vtáčich telíčok. Včera v noci som znova nemohla spať a tak som o 4 ráno vytiahla kufrík s akrylovými farbami a maľovala , až dokiaľ nebol čas ísť vyvenčiť Holly. Dnes som  tým drobulienkom so zelenými srdiečkami pridala retiazky a ľanové biele stužky. A prečo zelené srdcia? Lebo verím, že zelená je nádej a .....ja som vám v poslednej dobe dostala maily , ktoré boli tak citlivé a tak beznádejné, že som nemohla ináč ako zamerať sa na zelenú a dať ju tak všetkým snom.

A biele jednoduché stužky.....

len podčiarkujú to, čo som týmito vtáčatkami chcela povedať.

Hľa, tu sú všetky pokope.....

Dve vtáčatká sú v belasej, dve tyrkysovej, jedno v sivej...

..i retiazky sú kadejaké- od zlatej, cez striebornú až po bronzovú s ľanovou stužkou...

A tu sú už zase zabalené....tak nejak putujú na svoju cestu k zákazníkom.....

..len ich ešte zvyknem dôkladne omotať v bublinkách:)

 

V Bobekove sa urodili aj iné malé vecičky...,ale zatiaľ iba toľko...zvyšok si ukladám do vrecka. Veď i zajtra je deň :). Nateraz už len tíško zacinkám...

 

Cink....cink.....cink...cink

 

 

 

 

 

 

 

Hľadáme domov...

Pred časom som dostala požiadavku na malý talizman. Kedysi dávno som robila drobné bábiky z polymérovej hliny, ktorým som šila malé vrecúška, do ktorých  sa mali schovať a vziať so sebou na cesty - kamkoľvek sa pôjde. Zdá sa mi to už ako večnosť, odkedy sa posledná taká drobná bábika narodila. Možno aj preto som prijala požiadavku s patričnou dávkou radosti a miesto jednej, zhotovila som rovno mini armádu maličkých krehkých stvoreniatok.
Všetky sú pevné, zhotovené z polymérovej hliny :

 a farbené mojimi obľúbenými akrylovými farbami :

 

Tu sú ešte mäkkučké, pred pečením v rúre :

A tu zas už krásne pevné, pripravené na maľovanie :

Maľovala som ich  ,priznám sa, veľmi pomaly. Asi najviac som sa vyhrala s vláskami. Chcela som im dať netradičné farby ... Tie som hneď po nanesení, zalakovala lakom.

Ten pomaly schol a spriesvitneval :

...a farby sa stávali každou sekundou jasnejšie a žiarivejšie.

 Hľa, tu sú už takmer úplne suché!

 

 No a tu sú pekne na hromádke... čakajú na posledné detaily.

...ako napr. také  pestrofarebné stužky :). Veď čo by to boli bez nich za parádnice !

A napokon, finálne foto :

 

 

Hotovo ! Umývam štetce špinavé od farby , odkladám nožnice , aj zbytky starých látok ,čo poslúžili na stužky. Odkladám foťák a balím .

Dievčatká sú na svete!

 

Cinkylink !

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Plávam v brušku...

Presne to som mala vo svojej mysli, keď som tvorila rybičky. Je ich päť....len tak, bez nejakého dôvodu. Robila som ich v akejsi naivnej nádeji, že tak ako si dieťa pláva v brušku matky, tak si taká malá rybička odpláva a dopláva všade tam, kde niečo tlačí, bolí, teší.....

Dala som im krehké plutvičky......viem, že s nimi doplávajú , kde len budú chcieť. A vyfarbila som ich vo farbách , aké si samé vypýtali....Jednu v sladkej ružovej :

 Druhú v nevinnej tyrkysovej s červenými bodkami :

Pri tretej som červené bodky zamenila za žlté :

 

A poslednú dvojicu som vymaľovala v pokojnej levanduľovej, len zas tie bodky, dala som raz tyrkysové :

 

 

..a potom zas veselo žlté :

 

Príde mi zaťažko, no musím priznať, že už týždne visia na stolnej lampe a mlčky čakajú, až ich pustím do sveta. Nech mi teda odpustia, že tak robím až teraz...so značným omeškaním. Ale aspoň sa im takto ušlo nekonečne veľa pohladení....,lebo .....haha ja viem, no poviem vám, hladím ich zakaždým, keď si ku nim prisadnem. A teraz dúfam, že budú hladiť i niekoho iného....

 

Cinky linky bonky bong!