Monday, June 27, 2016

Až do zodrania

Vždy som bola taká. Keď som mala čosi rada, nosila som to až do zodrania. Nohavice, kým sa nepárali na zadku, nátielníky, kým doslova nestvrdli v podpazuší od parfémov a deodorantov....spodné prádlo, kým neprestalo gumičkovať a menovať by sa dalo ďalej. Som ten typ, čo si na niečo zvykne a  potom sa s tým nevie rozlúčiť. Nechápte ma však zle. Moja skriňa praská vo švíkoch...v sekáčoch či na miestnych carboot sejloch dostanem kúpiť oblečenie za babku a ja rada striedam. A predsa, postavte ma pred moje handry a hneď vám prstom ukážem, čo sťahujem doslova zo sušiča na prádlo, ledva to stihne uschnúť. A tak podobne je to aj so skicármi. Zamilovala som si jeden druh a po ten sa vraciam do Rangu , tak sa volá obchod a skupujem im ho tam. Obchod je však ďaleko. Sťaby som bola na vozíčku, čakám na príležitosť, až ma tam môj mužík odvezie na aute. Asi je tak aj lepšie a kdesi vo vnútri dobre viem, prečo som si už dávno nenašla trasu autobusov, ktoré by ma tam zaviezli. Možno by potom tieto moje skicáre stratili svoje čaro. A možno by som nikdy nedošla do štádia, kde môj skicár vyzerá sťaby ukradnutý bezdomovcovi. Presne tak ho mám najradšej.....nebyť toho, že jeho dni sú spočítané a už sa z neho dlho tešiť nebudem. Je to akoby svojim rozpadom navždy patril už len mne. Ako ten zajac v rozprávke, keď dospeje do štádia najväčšej ošúchanosti a opotrebovanosti, ožíva. Je pre mňa samozrejmé ratovať si skicár....lepiť ho páskou, čo beztak nedrží a v nádeji, že nájdem kdesi ešte voľnú stranu, v ňom listovať. Ach....
Aby ste mi rozumeli, tuto hľa, aha....už kreslím pomedzi skúšobné čiary...lebo verte abo nie, ešte stále ma vedia fixy svojim odtieňom prekvapiť, keď ich priložím na papier a tak prv, než nimi prejdem po obrázku, urobím skúšobnú čiaru niekde povedľa....
..sama som zvedavá, ako ten obrázok orežem......:) alebo tuto....
veľkosť nevyberám ja....som limitovaná ale mne to nevadí....ako ani to, že papier sa už vlastne od skicára dištancoval sám....
..občas sa aj väčšia plocha objaví....nie však kompletná A5.....vadí? Nevadí!
A takto prosím pekne, takto vyzerajú moje skicáre, keď dodýchavajú.....
...ešte sú teplé po mojich prstoch....
....milované do posledného fliačika!
 
 
 
Ak sú v nich ešte ilustrácie, majú pre mňa cenu zlata. Poznajú ihriská, lavičky, šteklenie trávy aj úzkosť igelitky, kam ich v prípade dažďa balím.....prosím vás, ako by som ich mohla nemilovať?
I vy také máte? Bolo by krásne si v nich zalistovať....normálne sa usmievam pri tej predstave....hanba nehanba, také ja rada. Skicár je ako denník....osobnejší než objatie. Pre mňa hej.
 
Cink cink cink.......aj všetkým skicárom.
 
 
 
 

1 comment:

  1. milá, úplne myšlienkové spojenie, ja som včera dokončila video o skicárových pokladoch. A na "tvoje" skicáre si ma namotala...lebo iné nepoužívam.

    ReplyDelete